V súčasnom stave je riešením mať silný funkčný imunitný systém.
Imunita pokiaľ je zdravá, dokáže choroboplodné mikroorganizmy eliminovať.


Posilnenie imunity v tomto atakovanom období umožní:

  •  Mať v pohotovosti všetky zložky imunity (celulárnu, protilátkovú, cirkulujúcu...)

  •  Efektívnu tvorbu protilátok (imunoglobulínov), makrofágov, lymfocytov a ďalších imunokompetentných buniek

  •  Účinný systém vyhľadávania, opsonizácie (značenia) a eliminácie vírusov, baktérií a iných škodlivých mikroorganizmov

  •  Rýchlu reakciu imunitných buniek voči cudzorodému agensu

  •  Efektívne prepojenie imunitných zložiek s neurohumorálnymi

VIAC

Vedeli by ste na tele ukázať, čo je imunita? Má vôbec nejaké konkrétne miesto? Odpoveď by bola: nie. Imunita nesídli na jednom mieste, ale nachádza sa všade v tele. Imunitný systém človeka je mimoriadne inteligentný komplex mechanizmov a reakcií, ktorých hlavná úloha je ochrana organizmu pred škodlivými vírusmi, baktériami, nádorovými bunkami,  hubami a jednobunkovcami. Zdravý a silný imunitný systém dokáže rozpoznať vlastné bunky od cudzích, ktoré zničí a odstráni z tela. Táto schopnosť rozpoznávania buniek je nevyhnutná pre správne fungovanie imunitného systému. Iba silná imunita dokáže dostatočne ochrániť organizmus pred bunkami, ktoré sú poškodené, zmenené alebo napadnuté patogénmi, t.j. cudzorodými látkami, ktoré sú schopné v organizme vyvolať imunitnú odpoveď.

Špecifická a nešpecifická imunita

Imunita sa rozdeľuje na dva od seba závislé systémy: na nešpecifickú (vrodenú) imunitu a špecifickú (získanú) imunitu. Hlavné brány nášho organizmu (napr. nos, ústa), prostredníctvom, ktorých vstupujú do tela patogény, sú lymfatické uzliny (pr.: mandle). V lymfatických uzlinách sa nachádzajú imunitné bunky (lymfocyty, makrofágy a NK-bunky), ktoré jednotlivé látky identifikujú. Všetky bunky ľudského tela majú rovnaký genetický kód, ktorý si môžeme predstaviť ako špeciálnu identifikačnú kartu, ktorou sa rozpoznávajú. Žiadna iná bunka na svete nemôže mať taký istý kód (HLA – komplex). Na základe tejto „identifikačnej karty“ vedia imunitné bunky rozlíšiť, kto je a kto nie je priateľom. Bunky, ktoré sa nevedia identifikovať, sú považované za škodlivé a tak sa k nim aj pristupuje.
Nešpecifická imunita je v nás zakódovaná (vrodená) a nemá pamäťové bunky. Nerozlišuje, či útočí na vírus alebo baktériu, pretože stratégia jej obrany a útoku je vždy rovnaká. Jej cieľom je eliminácia väčšieho prepuknutia a rozmnoženia nepriateľských buniek v organizme. Táto stratégia je uplatňovaná až do momentu, kým sa boja nechopí získaná imunita. Tá disponuje pamäťovými bunkami, ktoré dokážu rozpoznať a zapamätať si jednotlivé cudzorodé látky (patogény), vďaka čomu dokáže svoju útočnú stratégiu celkom presne zamieriť. Špecifickú (získanú) imunitnú odpoveď zabezpečujú T a B-lymfocyty (druh bielych krviniek), ktoré sa primárne vyvíjajú v týmuse a kostnej dreni a sekundárne putujú do sleziny, lymfatických uzlín a slizničného lymfoidného tkaniva. Následne sa diferencujú na zrelé formy, ktoré dokážu sprostredkovať imunitnú reakciu (odpoveď na patogén).

Bunková a humorálna imunita

Okrem vrodenej a získanej zložky sa imunitný systém taktiež delí na bunkovú imunitu a humorálnu (látkovú) imunitu. Bunkovú imunitu zabezpečujú najmä dva typy buniek: tzv. T-lymfocyty a zabíjačské NK-bunky. Tie sa do boja s cudzorodými antigénmi púšťajú ako prvé a za svoje pomenovanie vďačia vlastnostiam „nekompromisného zabijaka“, ničiaceho celé spektrum  nádorových a vírusom infikovaných buniek. Dokážu spomaliť infekčný proces, preto je veľmi dôležitá ich dostatočná hladina v tele. Tieto bunky môžeme aktivovať aj prostredníctvom niektorých prírodných látok, akými sú napríklad aj inozitolinozitolhexafosfát (IP6), ktoré sa nachádzajú v obilninách (ryža, kukurica), strukovinách, orechoch a semenách.
Humorálna imunita je založená na tvorbe protilátok (imunoglobulínov), ktoré vznikajú na podnet antigénu (patogénu), špecificky sa s ním viažu a likvidujú ho. Protilátky sú produkované bielymi krvinkami nazývanými B-lymfocyty. Niektoré z prírody získané látky, dokážu aj tu vhodne napomôcť. Medzi takéto látky patrí aj kolostrum, ktoré sa môže získavať od kráv a kôz. Kolostrum obsahuje hotové protilátky, ktoré sú po vstrebaní do tela okamžite pripravené na potrebu a  využitie imunitného systému. Kolostrum taktiež obsahuje látku laktoferín, ktorý aktivuje B-lymfocyty, tie následne interagujú s T-lymfocytmi, čím sa zvyšuje tvorba protilátok v tele. Práve z tohto dôvodu zohráva laktoferín významnú úlohu pri imunomodulácií (modulovanie funkcií imunitného systému).
Pozitívne účinky na imunitný systém majú aj látky nachádzajúce sa v rastline Aloe vera, ktoré sa vyznačujú imunomodulačným pôsobením a napomáhajú stimulovať makrofágy (typ bielych krviniek), ktoré majú schopnosť fagocytózy (pohlcovania škodlivých buniek). Látky obsiahnuté v rastline Aloe vera pomáhajú udržiavať sliznicu „čistú“ od škodlivých látok. Gél rastliny obsahuje množstvo rôznych polysacharidov, ktoré majú silný vplyv na imunitný systém a taktiež ovplyvňujú biologickú aktivitu ostatných látok v extrakte tejto rastliny. 

Čo spôsobuje oslabenú imunitu?

Slabá imunita môže spôsobovať vážne zdravotné problémy v podobe zvýšenej teploty či opakujúcich sa prechladnutí a infekcií. V dôsledku slabej imunity môže vzniknúť rozvoj tzv. imunodeficiencie (imunitnej nedostatočnosti). Medzi najrizikovejšie faktory, ktoré oslabujú imunitu sú dlhodobý stres a nervozita,ktoré narúšajú spánok. Nekvalitný spánok spôsobuje bdenie a časté prebúdzanie, čo má za následok únavu počas dňa a zhoršené psychické zdravie. Dlhodobý stres dokáže taktiež vytvoriť reťazovú reakciu správania, ktoré môže negatívne ovplyvniť stravovacie návyky, čo môže viesť k ďalším zdravotným problémom. Alkohol a imunitný systém sa taktiež nemajú moc v láske, pretože konzumácia alkoholu vedie k imunitnej nedostatočnosti (imunodeficiencii). Obmedziť by ste mali aj fajčenie, rovnako by ste sa mali vyhýbať zvýšenej konzumácií rafinovaného cukru a pokiaľ vás prepadne chuť na sladké, uprednostnite radšej ovocie.

Ako zlepšiť oslabenú imunitu?

Posilnenie imunity je veľmi dôležité, pretože oslabená imunita môže byť pre zdravie nebezpečná. Základom silnej imunity sú zdravé sliznice a črevá. Takmer 70% všetkých imunitných buniek sa nachádza práve v nich, preto je najdôležitejším faktorom zdravá životospráva a dostatočný pitný režim. Kvalitné potraviny a zdravé jedlá sú bohaté na obrovské množstvo vitamínov, ktoré môžeme prirodzene nájsť v ovocí a zelenine.
Probiotickými potravinami sú napríklad jogurty so živými aktívnymi kultúrami, fermentovaná zelenina či kyslá kapusta. Medzi prebiotiká patria banány, cesnak, cibuľa, a špargľa. Počas zimných mesiacov však mnohokrát býva prirodzený prísun vitamínov a minerálnych látok obmedzený, preto je dôležité si ich dopĺňať v podpornej forme, v podobe výživových doplnkov na imunitu. Doplnky výživy pomáhajú doplniť potrebný a pravidelný prísun vitamínov, keď je ich príjem zo stravy limitovaný napríklad ročným obdobím (pr.: ovocie počas zimy). Avšak, výživové doplnky nie sú náhrada rozmanitej stravy, preto dbajte na pravidelný a vyvážený príjem potravín. Vitamín C a vitamín D, rovnako aj minerálne látky selén a zinok, prispievajú k správnemu fungovaniu imunitného systému  (EFSA: ID 134, 154, 278, 291).
Ďalšími významnými faktormi na posilnenie imunity sú dostatočne dlhý a kvalitný spánok, pravidelný pohyb a šport. V neposlednom rade netreba zabúdať na duševné zdravie, pretože psychohygiena napomáha k upevňovaniu psychickej pohody a zvyšovaniu mentálnej výkonnosti. Odbremeňte svoju myseľ od negatívnych myšlienok a doprajte svojej psychike dostatočný odpočinok a relax. „Zastavte sa“ a nájdite si čas na sebarealizáciu a osobný rozvoj, vychutnajte si šálku dobrého čaju pri obľúbenom filme či knihe, socializujte sa a buďte v kontakte s rodinou a priateľmi. Venujte sa aktivitám, ktoré vás robia šťastnými a týmto spôsobom svoj duševný pokoj určite nájdete.